|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Je nesprávne, ak si myslíte, že Vaše dieťa je lenivé, nepozorné, pohodlné alebo ide o dedičné faktory vo vývine dieťaťa. Po dôkladnom pedagogicko – psychologickom vyšetrení môže psychológ a špeciálny pedagóg zistiť prítomnosť špecifických porúch učenia, pričom inteligenčný kvocient dieťaťa je v norme, niekedy dosahuje až nadpriemer.
Dyslexia
-
špecifická porucha čítania, ktorá postihuje rýchlosť čítania – dieťa
číta pomaly, prípadne slabikuje, negatívne pôsobí na správnosť
čítania – dieťa si zamieňa písmená,
slabiky, domýšľa si text, a má tiež negatívny dopad na porozumenie
obsahu prečítaného textu. Deti s touto poruchou sa najviac
sústreďujú na techniku čítania, a tak im uniká obsah prečítaného. Chybovosť v čítaní môžeme vidieť v nasledujúcom texte, kde sú chyby zvýraznené.
O Jankovi
Polienkovovi
V domčeku na (b)drehu
popotoku(a)
býval muž soso
ženou. Nemali detí, a to ich veľmi trápilo. Ja(e)dného
dňa vraví žžena
mumužovi:
„Počuj,
stastarký!
Keď sa nám už ne(i)jaké
dieťatko nenarodilo, vysvystrúho(a)j
ďa(dá)ke
aspom(ň)
z dreva.“
Muž mal
prpráve
troška(u)
ču(ča)su,
vyhľadal teb(d)a
(pekné)skomolenie
lilipové
polienko a vystrúhal z neho chlapčeka. Krásne(y)
chlapček tu(o)
bolbol,
vyzeral aj múdry, aj smelý, mal iba tú jedy(di)ny(ú)
chyba(u),
ža(e)
nebolnebol
živý. Ale mamka si ho aj tak kk srdce(u)
prite(i)sla,
do plia(e)nočiek
zazavila,
do kolísky vla(o)žila,
kolísky(u)
rozha(o)jď(d)ala
a pekne mu zaspievala
Vysvetlivky:
Dysgrafia -
vývinovo znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť
písania. Chyba
postihuje tvar a radenie písma, nie obsahovú
stránku písomného prejavu.
Symptómy dysgrafie:
q
Nedodržiavanie liniatúry
q
Nedoťahovanie liniek písmen
q
Nesprávny sklon písma
q
Ťažkosti s dodržiavaním tvorov
písmen
q
Roztiahnuté písmo
q
Silný tlak na podložku počas
písania
Dysortografia -
špecifická porucha, v ktorej ide o
narušenú,
obmedzenú schopnosť dieťaťa osvojiť si
Po analýze
napísaného diktátu môžete vidieť najčastejšie vyskytujúce sa
chyby:
q
Spájanie predložky s nasledujúcim
slovom
q
Vynechávanie písmen vo
viacslabičných slovách
q
Komolenie slov
q
Nerozlišovanie tvrdých a mäkkých
slabík (deti – dety)
q
Nedopísaná posledná slabika
v slove
q
Veľmi často sa objavujú chyby
v nedodržiavaní dĺžňov, mäkčeňov
q
Na konci vety chýbajú bodky
Dyskalkúlia -
štrukturálna porucha matematických
schopností, postihuje operáciu s číslami,
matematickú predstavu, priestorovú orientáciu pri práci s číslami i
pri geometrii.
Ako jednu
z alternatív pomoci týmto deťom je zriaďovanie špeciálnych tried,
ktorých je ešte stále nedostatok. Po teoretických i praktických
úvahách sa takáto trieda – 2. ročník po prvýkrát zriadila aj na V.
Základnej škole Slovenských partizánov v Považskej Bystrici v šk.
roku 1999/2000. V súčasnosti je na škole jedna špeciálna trieda
pre 4.
ročník pod vedením Mgr. Dagmar Martinkovej.
Čo je to
špeciálna trieda ?
Zriaďovanie týchto tried sa
riadi vyhláškou Ministerstva školstva mládeže a športu SR č.
409/1999 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŠ SSR č. 143/1984
Zb. o základnej škole § 3a ods. (2). V triede pre žiakov so
špecifickými vývinovými chybami učenia v základnej škole môže byť
najviac 12 žiakov. Triedy pre žiakov so špecifickými poruchami
učenia patria do sústavy špeciálnych škôl.
q
Žiaci v triede sedia samostatne
v laviciach
q
V triede máme relaxačný kútik
pre individuálnu prácu so žiakom.
q
Prioritou učiteľa
je individuálny prístup k žiakom .
q
V špeciálnej triede každé
vyučovanie začína rozcvičkami. Prvá rozcvička je zameraná na rozvoj
jemnej motoriky, prechádza sa na rozcvičenie hovoridiel a posledná
je rozcvička percepčných funkcií.
Obsah
vzdelávania
Obsah učiva v tejto triede je totožný
s obsahom v kmeňových triedach, učebný plán a učebné osnovy
základnej školy sú platné a záväzné aj pre tieto triedy. V individuálnych prípadoch je možné redukovať, čiastočne upraviť
látku, ale vždy tak, aby žiak v globáli základné učivo zvládol.
Vyučuje sa podľa učebných
plánov pre deti s poruchami učenia schváleného MŠV SR č. 320/1993 z
2. marca 1993 s platnosťou od 1. septembra 1993. V tomto pláne sú
zaradené dve špecializované hodiny a to rozvoj komunikačných
schopností a zmyslová výchova.
Učebný plán špeciálnej triedy pre deti so
špecifickými poruchami učenia
Zmyslová výchova sa prelína celým výchovno – vzdelávacím procesom, systematicky rozvíja činnosť všetkých analyzátorov a tiež ich vzájomnú koordináciu. Zahŕňa predovšetkým oblasť percepcie, zameriava sa však i na ostatné psychické funkcie a procesy. Hodiny zmyslovej výchovy sú orientované na rozvoj zrakového vnímania – priestorová orientácia, rozlišovanie farieb, veľkosti, sluchového vnímania, rozvoj hmatu – rozlišovanie tvrdých a mäkkých vecí, rozlišovanie predmetov podľa hmotností, rozvoj čuchového a chuťového analyzátora. Ak zmyslovú výchovu uskutočňujeme pravidelne ovplyvňujeme nielen psychické funkcie a oblasť percepcie, ale aj celkovú pripravenosť dieťaťa k dobrým výkonom vo všetkých vyučovacích predmetoch. Počas výchovno –
vzdelávacieho procesu používame aj základné pomôcky.
Základné pomôcky
predstavujú pomôcky, ktoré by nemali chýbať
v žiadnej špeciálnej triede. V triede najčastejšie využívame farebné
kocky, obrázky na logopedickú starostlivosť, skladaciu abecedu,
písmenkovú návlekovú hru, rôzne číselné hry a tiež stavebnice Lego
a magnetofón a rôzne pracovné listy (viď PRÁCE DETÍ).
Hodnotenie žiakov so špecifickými poruchami učenia patrilo a aj patrí medzi aktuálne problémy pedagogickej teórie a praxe. Pri hodnotení detí so ŠPU sú nám východiskom Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špeciálno – pedagogickými potrebami v bežných ZŠ, ktoré schválilo MŠ SR rozhodnutím č. 6164/96 153 zo dňa 12. decembra 1996 s platnosťou od 1. januára 1997.
q
Čítanie u dyslektikov hodnotíme
s úľavou
q
Diktáty u dysortografika
hodnotíme udávaním počtu chýb v texte
q
Písanie u dysgrafika sa
nehodnotí známkou, ale slovne
Pozitíva
q
Dieťa v špeciálnej triede počas
vyučovania je v kolektíve rovnocenným partnerom.
q
Postupuje podľa tempa, ktoré si samo zvolí.
q
Učiteľ má vzhľadom na nižší
počet žiakov dostatok priestoru na rozvoj schopností každého žiaka
osobitne a postupuje podľa individuálneho plánu.
q
Učiteľ
pravidelne konzultuje s odborným pracoviskom úspechy či
neúspechy žiaka, konzultuje pozitívne postupy uskutočňované
v rámci individuálneho prístupu k dieťaťu.
q
Učiteľ,
jednak ako pedagogický pracovník, jednak ako pozorovateľ podáva
referencie pre pedagogicko – psychologické inštitúcie.
Práce detí z
hodín rozvoja komunikačných schopností a zmyslovej výchovy Každé dieťa má svoj
osobný hárok, kde si
zakladá svoje práce i svoje písomné a samostatné práce
z jednotlivých predmetov.
|